Zachraňujeme životy a majetok

Z HISTÓRIE

Máloktoré z našich slovenských miest zohralo v dejinách slovenského národa takú významnú úlohu ako mesto Banská Bystrica.

Vzniklo pri vtoku rieky Bystrice do Hrona. Leží v kotline obklopenej stráňami troch pohorí: Nízkych Tatier, Veľkej Fatry a Slovenského Rudohoria. Honosí sa prívlastkom „Za živa v Bystrici , po smrti v nebi.“Prvá písomná zmienka o Banskej Bystrici pochádza z roku 1255. V tom roku uhorský panovník Béla IV. po tatárskom plienení povolal nemeckých kolonistov, ktorým vydal rôzne privilégiá, rozsiahle mestské práva a výsady.Z bývalej sporadicky osídlenej osady sa stáva mesto. Nad početným, zväčša slovenským obyvateľstvom v 17 . storočí vládlo niekoľko patricijských rodín. Ťažba striebra v baniach v druhej polovici 16. storočia začína upadať. Bane pomaly , ale isto upadajú a baníctvo v okolí úplne zaniká . S poklesom ťažby súvisí hospodársky úpadok mesta. Zlepšenie hospodárskeho položenia mesta nastáva až po polovici 18.storočia. Stavebné pamiatky dokumentujú tento hospodársky a kultúrny rozvoj mesta.

V roku 1776 Mária Terézia zakladá v meste biskupstvo a Jozef II. v roku 1789 určil Banskú Bystricu za sídlo Zvolenskej župy.

Bolo to 3.augusta 1761 , v pondelok, keď bol práve trhový deň .Mesto zachvátil severný vietor, ktorý sa zmenil v silný orkán. Ničil všetko, čo mu prišlo do cesty. Ľudia sa triasli strachom. Báli sa ešte väčšieho nebezpečenstva- požiaru. Tušenie ich nesklamalo. Niekoľko minút po polnoci strážca dával lampášom znamenie, že vznikol požiar. Požiar sa šíril z Hámru, Lazovnou ulicou , odkiaľ vietor rozháňal dym, horiace trosky a iskry nad celým mestom. Niekoľko minút po vypuknutí požiaru bolo v plameňoch päť pecí na meď a železo, skladištia a obytné domy robotníkov, úradníkov a blízke domy súkenníkov a povrazníkov. Potom vzbĺkla aj brána v Lazovnej ulici. Tým sa rozhodlo o osude mesta. Ľuďom nezostávalo nič iné ako zachrániť si holé životy. Preto celé stovky ľudí sa zhromaždilo na Kalvárii, odkiaľ sa zúfalo a s plačom museli bezmocne dívať na zhubné dielo ohňa.

V Dolnej ulici zhorelo 55 domov, mlyn , kostolík sv.Alžbety. V Hornej Striebornej zhorel akoby zázrakom len jeden dom, 36 domov ostalo. Tak isto ostali domy aj na Huštáku, na Radvanskej ulici, ale domy za bránou Hornej ulice zhoreli všetky aj so zlievárňou zvonov.V Hornej ulici 45 domov aj s opatrovňou ležalo v troskách.

Keď zúrenie ohňa stíchlo, začali sa zúfalí obyvatelia mesta vracať zo svojich útočíšť a hľadať svoje domčeky a príbuzných. Ich žiaľ bol obrovský. V zhorených domoch našli 7 až 11 mŕtvych, ktorí hľadali úkryt v pivniciach, peciach a komínoch. A tak sa stalo , že tento ničiaci požiar si vyžiadal 132 ľudských životov, 27O obytných domov ľahlo popolom. V Európe oprávnene pokladali túto pohromu za najväčší požiar toho veku. Ničivý požiar roku 1761 značne pozmenil tvár mesta. Po tomto veľkom pustošení začala sa nová výstavba mesta, ale už podľa určitého regulačného plánu. Mestská rada zakázala vo vnútornom meste stavať drevené domčeky, drevené komíny na domoch a hospodárske budovy.

Správa o tomto veľkom požiari sa rozniesla po celej krajine. Kremnica dala 400 zlatých , Nová Baňa 210 zlatých, z Budína poslali 6O kremnických zlatých a takto by sme mohli pokračovať ďalej.

Už tento zhubný požiar ukázal vtedajšiemu občianstvu potrebu založiť spolok, ktorý by chránil životy a majetky ohrozené ohňom, lebo oheň je dobrým sluhom , ale zlým pánom. No napriek tomu sa táto myšlienka veľmi ťažko ujímala, lebo plných stotrinásť rokov ubehlo, kým založili dobrovoľný hasičský zbor v meste Banská Bystrica. K prvému pokusu došlo v roku 1872.Zostalo však len pri pokuse, lebo obyvateľstvo ešte stále nepochopilo potrebu založiť hasičský zbor v meste.

Po týchto pokusoch , ktoré sa nezdarili, našiel sa muž, ktorému hasičská myšlienka bola hlboko zakorenená v srdci. Bol ním banskobystrický občan , obchodník E d m u n d A l e x a n d e r Ei s e r t.

Písal sa rok 1874, keď dňa 12.septembra bolo v mestskej radnici zakladajúce valné zhromaždenie . Na ňom založili zbor , ktorý pomenovali Neusohler freiwillige feuerwehrverein /Banskobystrický dobrovoľný hasičský zbor/.Rokovacia reč zboru bola nemčina, ale členovia medzi sebou hovorili po slovensky. Dobrovoľný hasičský zbor mal pri svojom založení 60 zakladajúcich a 58 podporujúcich členov.

foto Banskobystrický DHZ z roku 1929 ( v pozadí Národný dom)

Protektorom zboru bol úradujúci mešťanosta Banskej Bystrice. Do ochranného pásma dobrovoľného hasičského zboru patrilo nielen mesto , ale aj trinásť obcí :Radvaň, Kráľová, Kremnička, Majer, Šalková, Rudlová, Sásová, Kynceľová, Nemce, Selce, Podlavice, Tajov, Mičiná.Tieto pričlenené obce boli povinné ročným príspevkom podporovať banskobystrický dobrovoľný hasičský zbor.

Dňa 27.marca 1929 vydal zbor takýto ohlas k občanom mesta: “Dávna túžba banskobystrického dobrovoľného hasičského zboru je pred uskutočnením. Kupujeme na dnešné časy a na naše pomery úplne zodpovedajúcu , moderne vystrojenú autostriekačku. Na nákup potrebujeme aj Vašu podporu. Chybuje nám ešte asi 80 000 Kčs , ktorý nedôchodok chceme s Vašou pomocou odstrániť. Čo dáte, dávate sebe, veď chránime váš majetok, váš život. Zaiste je uspokojivý pocit , keď viete, že nad vami bdie stráž úplne a dobre vystrojená, na ktorú sa môžete bezpečne spoľahnúť, ktorá v prípade nebezpečenstva bude vás chrániť.“Celková hodnota autostriekačky bola 214 000 Kčs.

Táto túžba celého občianstva sa stala 27.oktobra 1929 skutkom. Toho dňa vo večerných hodinách, na vlastných kolesách dopravil Vojtech V á c z y autostriekačku z Prahy. Bol to pre zbor a občanov mesta veľký sviatok .A keďže ten deň bolo Sabíny, pomenovali ju SABINA. Celých štrnásť rokov bola dobrým pomocníkom hasičov. Jej pomocou zachránili stovky životov a milionové hodnoty na majetku obyvateľov a ešte dlho by bola obyvateľom mesta slúžila, keby ju ustupujúce nemecké vojská neboli vzali so sebou.

27.augusta 1933 banskobystrický dobrovoľný hasičský zbor oslávil 60 rokov svojho založenia. Na slávnosti sa zúčastnilo veľa delegátov, zborov z celého Slovenska a Moravy, ako aj veliteľ Zemskej hasičskej jednoty Miloslav Schmidt. Pri tejto príležitosti dostal zbor od mestskej rady h a s i č s k ú z á s t a v u- symbol hasičskej humánnej myšlienky. Krstní rodičia – Alžbeta Samuhelová , Eta Furdíková, Aranka Spätová, darovali k zástave stuhy.

Členovia zboru zložili pri zástave tento sľub:

„Nikým a ničím nenútene na svoju česť slávnostne sľubujeme, že hasičskú myšlienku , symbolom ktorej je hasičská zástava n e o p u s t í m e.

Povinnosti, ktoré z určenia dobrovoľného hasičstva vyplývajú, budeme vždy a na každom mieste svedomite konať pre dobro našich spolublížnych, nášho národa a štátu. Hájiť budeme hasičskú česť celou svojou dušou a silou. Svojím správaním našu zástavu nepoškvrníme, ako i nedopustíme na ňu nijaké poškvrny. Svojou činnosťou chceme prispievať na pomoc blížnemu.

Dobrovoľný hasičský zbor mesta Banská Bystrica pracoval aj v období trvania II.svetovej vojny, síce v obmedzenom režime. Pohnuté časy stále viac a viac potvrdzovali veľkú dôležitosť a potrebu zboru. V čase náletov a leteckých útokov, keď sa každý skryl do bezpečia boli to hasiči, ktorí s nasadením života boli v ustavičnej pohotovosti, pripravení poskytnúť záchranu a pomoc.

Moderná autostriekačka SABÍNA a zástava zboru

Písal sa deň 27.októbra 1929 kedy vo večerných hodinách, na vlastných kolesách dopravil Vojtech V á c z y autostriekačku z Prahy. Bol to pre zbor a občanov mesta veľký sviatok. A keďže ten deň bolo Sabíny, pomenovali ju SABINA. Celých štrnásť rokov bola dobrým pomocníkom hasičov. Jej pomocou zachránili stovky životov a milionové hodnoty na majetku obyvateľov a ešte dlho by bola obyvateľom mesta slúžila, keby ju ustupujúce nemecké vojská neboli vzali so sebou.

27.augusta 1933 banskobystrický dobrovoľný hasičský zbor oslávil 60 rokov svojho založenia. Na slávnosti sa zúčastnilo veľa delegátov, zborov z celého Slovenska a Moravy, ako aj veliteľ Zemskej hasičskej jednoty Miloslav Schmidt. Pri tejto príležitosti dostal zbor od mestskej rady h a s i č s k ú z á s t a v u – symbol hasičskej humánnej myšlienky. Krstní rodičia – Alžbeta Samuhelová , Eta Furdíková, Aranka Spätová, darovali k zástave stuhy.

Členovia zboru zložili pri zástave tento sľub:

„Nikým a ničím nenútene na svoju česť slávnostne sľubujeme, že hasičskú myšlienku, symbolom ktorej je hasičská zástava n e o p u s t í m e.

ZOZNAM VELITEĽOV DHZ BB – A JEJ STRUČNÁ MINULOSŤ

Edmund Alexander Eisert – zakladateľ a prvý veliteľ DHZ

Založené – 12. septembra 1874

Neusohler freiwillige feuerwehrverein (Banskobystrický dobrovoľný hasičský zbor).

DHZ mal pri svojom založení 60 zakladajúcich a 58 podporujúcich členov.

Za predsedu zvolili Bohumila Štadlera, podpredsedom bol Vojtech Grünwald, veliteľom zboru Edmund Alexander Eisert, jeho zástupcom Gustáv Harnisch, tajomníkom Adolf Komáry, účtovníkom Štefan Puschmann, pokladníkom Ferdinad Novák ml., právnym zástupcom Arzén Arman, lekárom Dr. Ľudovít Raitsits, architektom Eduard Loh a trubačom Viliam Emler. Veliteľmi oddielov a rojov boli Karol Krausz, Eugen Eisert, Ignác Puschmann, Ján Róth, Karol Knauer, Eduard Schlott, Ľudovít Beniats, Július Petrák, Július Novák, Ľudovít Bothár, Anton Reimlinger, Jozef Gall a Karol Perczian. Protektorom zboru bol úradujúci mešťanosta Banskej Bystrice.

Do operačného pásma DHZ okrem mesta patrilo aj 13 okolitých obcí (Radvaň, Kráľová, Kremnička, Majer, Šalková, Rudlová, Sásová, Kyncelová, Nemce, Selce, Podlavice, Tajov a Mičiná), ktoré boli povinné ročným príspevkom podporovať banskobystrický DHZ.

Po Eisertovej tragickej smrti v roku 1879 sa členstvo zboru vedené Gustávom Harnischom uznieslo postaviť zbor pod správu mestskej rady.
v roku 1878 sa zbor prihlásil za člena Magyar országos tüzoltó szövetség (Zväz maďarského hasičstva) a po reorganizácii sa preto zmenil názov na Bezstercebányai városi önkéntes tüzoltótestület (Banskobystrický mestský dobrovoľný hasičský zbor).
od roku 1884 do roku 1888 -veliteľ DHZ –Štefan Holesch
v roku 1888 – mestský policajný kapitán Ján Kolárik -Po jeho smrti v roku 1902 bol zbor bez veliteľa do roku 1904
1904 – platená hasičská stráž, pozostávajúca zo siedmich mužov pod velením Dr. Emila Dieneša – veliteľa DHZ
1908 – Dr. Juraj Trnovský – veliteľ DHZ, (platenú hasičskú stráž však mestská rada podriadila mestskému kapitánovi Ferdinandovi Holladymu)
v roku 1909 velenie DHZ prevzal Hugo Holesch – v dôsledku pretrvávajúcich roztržiek s policajným kapitánom Holladym po pár mesiacoch odstúpil a DHZ rozpustil. Spolu s platenou hasičskou strážou požiarnu pohotovostnú službu potom zabezpečovala miestna vojenská posádka a od roku 1914 už len platená hasičská stráž.
v roku 1924 – Pätnásť rokov po zániku prvého DHZ v Banskej Bystrici sa ho podarilo obnoviť – za veliteľa zvolili Viliama Furdíka.
v roku 1935 veliteľa Furdíka vystriedal Ing. Ján Lupták a po ňom sa veliteľom stal Július Klimo
2. Decembra 1923 na pokyn Zemskej hasičskej jednoty založili v Banskej Bystrici Okresnú hasičskú jednotu (OHJ), v ktorej bolo zastúpených 25 obcí. Viedol ju okresný náčelník Adolf Pštross až do svojho služobného premiestnenia v roku 1934
od roku 1935 bol veliteľom OHJ Belo Voldán, od roku 1936 Ján Ličko a po jeho smrti v roku 1941 Ing. Ján Lupták. OHJ odborne, ale aj materiálne a finančne pomáhala jednotlivým DHZ a koordinovala ich činnosť.
V roku 1925 veliteľ DHZ v Banskej Bystrici Viliam Furdík nariadil, aby každý člen zboru mal pridelenú hasičskú výstroj a výzbroj doma, čím sa skrátila doba jeho vyzbrojenia v čase poplachu.
V roku 1929 získal DHZ v Banskej Bystrici autostriekačku, zakúpenú z príspevkov okresného i krajinského úradu, ako aj z darov samotných občanov, ktorú 27. októbra 1929 po vlastnej osi dopravil Vojtech Váczy z Prahy. Pomenovali ju Sabína, pretože v deň jej príchodu bolo uvedené v kalendári toto meno. Na skúške výkonnosti autostriekačiek v Turčianskom Sv. Martine, ktorú usporiadala Zemská hasičská jednota, Sabína obstála najlepšie z celého Slovenska a pre jej jedinečný výkon ju nazvali „Slovenskou Niagarou“. Sabína bola vynikajúcim pomocníkom DHZ, nikdy v práci nesklamala, žiaľ, 23. marca 1945 ju ustupujúce nemecké vojsko odvlieklo.
Pri príležitosti osláv 60. výročia založenia DHZ v B. Bystrici dňa 27. augusta 1933 sa konala posviacka hasičskej zástavy, pri ktorej členovia zboru zložili sľub. Krstnými rodičmi boli Alžbeta Samuhelová, Eta Furdíková a Aranka Spätová.
V roku 1933 mestská rada zrušila platenú požiarnu stráž, veliteľom ktorej bol Daniel Chlumecký, a ponechala len dvojčlennú stráž na veži spolu s veliteľom stráže.
V nasledujúcom roku zaviedli ohlasovacie požiarne zariadenie priamo do bytu členom prvej pohotovosti, v dôsledku čoho bola požiarna stráž na veži celkom zrušená. Tým protipožiarna zodpovednosť prešla úplne na DHZ.
V roku 1934 zbor zakúpil malý prenosný agregát so silou 15 HP, ktorý pomenovali Bonaventúra, a tento sa skvele osvedčil pri hasení požiarov.
Banskobystrická DHZ každoročne zasahovala pri hasení mnohých požiarov (bytových, komínových, dvorových, pivničných, továrenských) nielen v samotnom meste, ale aj v okolitých obciach, či už mali alebo nemali vlastný DHZ, pomáhal pri živelných pohromách (povodne, víchrice), zabezpečoval poriadkovú a samaritánsku (zdravotnícku) službu pri rôznych slávnostných, športových či iných podujatiach, čím nadobudol vynikajúcu povesť a stal sa ozdobou i oporou okresnej jednoty. Členovia zboru sa každoročne odborne zdokonaľovali na kurzoch, teoretických prednáškach a rôznych praktických cvičeniach (technických, taktických, poradových, poplachových, nočných, samaritánskych i obvodných).
V roku 1937 sa DHZ organizačne prispôsobil požiadavkám miestnej zložky civilnej protileteckej ochrany (CPO), s ktorou mal aj spoločné cvičenia. Veľkú statočnosť preukázali členovia DHZ v kritických situáciách počas vojnových rokov, keď aj v priebehu bombardovania a ostreľovania mesta, nehľadiac na vlastnú bezpečnosť, zasahovali všade tam, kde to bolo potrebné (zachraňovanie ľudí spod trosiek domov, prvá pomoc raneným, odvoz obetí do márnice, odstraňovanie ruín, hasenie požiarov a pod.).
V povojnových rokoch sa činnosť DHZ normalizovala. V roku 1949 boli v okrese DHZ už v 56 obciach s 1 497 činnými členmi, z čoho bolo 55 žien, 64 podporujúcimi členmi a 51 čestnými členmi. V samotnej Banskej Bystrici to bolo 65 činných členov, z toho 5 žien a 3 čestní členovia.
Na Jesenskom vŕšku v priestore bývalej tehelne vznikla hasičská základňa (zbrojnica, garáže, pozorovacia veža, cvičisko a pod.) a získavala sa modernejšia technická výzbroj. Nasledovali však aj rôzne zmeny v organizácii požiarnej ochrany smerujúce k postupnej profesionalizácii a v poslednej dobe aj k integrácii hasičského so záchranným zborom.